
Medzi intimitou a obrazom stojí Lena Knappová a jej výstava "I’ll do my own lashes"
Slovenská fotografka Lena Knappová sa módnej brandži venuje takmer dekádu. Vo svojej tvorbe zachytáva zákulisie módnych shows a intímne momenty ľudí v pozadí prehliadok.
Autoři textu
Autoři fotek
Publikováno: 18. 5. 2026 – na 3 min
Modelky a staff. Mólo verzus backstage. Haute Couture či nenápadnosť. Ona to všetko vidí a dokumentuje. Lena Knappová nám podáva svoj fotoaparát a my máme príležitosť nahliadnuť do zákulisia vysokej módy. Môže byť stred medzi Trenčínom a Parížom práve Moravská galéria v Brne?
Dnes som vyšľapala všetky poschodia – až úplne hore do átria Moravskej galérie – pešo. Kým sa môj pulz dostáva do normálu, čítam si zo steny kurátorský text. Na výstavu som totiž prišla úplne intuitívne, netušiac, o čom bude, a tú mysterióznosť okolo nej som chcela udržať čo najdlhšie.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o celkom jednoduchú, priam minimalistickú sériu fotografií. Je to ako keď si kúpite knihu s čiernym obalom a jednoslovným bielym titulom. No čosi na tej jednoduchosti pôsobí extravagantne. Až keď človek pristúpi bližšie, celkom pred rám fotky, začne sa mu otvárať akási séria príbehov zo zákulisia módy.

Nič z toho nie je náhodné, ale ani nútené či neprirodzené. Mám pocit, akoby som práve ja stála za objektívom a číhala na správny moment, a potom – cvak. Od teraz to bude večné. Ten pohľad aj pocit. Myslím, že aj tá čiernobiela dynamika tu pôsobí akosi živo. Akoby práve tieto dve farby dávali väčšiu hĺbku záberu, ktorý Lena tak dokonale zachytáva.
Na moment sa pristihnem, ako si domýšľam slová make-up artistiek, kaderníkov a stylistov, ktorí pobehujú okolo modeliek, snažiac sa využiť posledné minúty pred show – „Oh, mon Dieu! Trošku viac lícenky. Joan! Kde sú všetky pinetky do vlasov? Oui. Oui. C’est magnifique!“

To sa mi občas stane, keď sa nechám príliš uniesť. Ale poďme späť. Najviac sa mi páči stred miestnosti, tajomne zahalený čiernou látkou, a vo vnútri – no veď uvidíš sám. S pani, ktorá átrium stráži, si po pár minútach zladíme krok, aby sme sa vzájomne nerušili, no sem-tam vykukne spoza rohu, aby sa uistila, že si žiadny z obrazov nestrkám do tašky. Oprávnene. Ja by som si jeden či dva hneď zobrala, keby môžem. Hlavne ten s Mariacarlou Boscono pózujúcou pre Driesa Van Notena. C’est magnifique!
